Optophone

Kubijyanye na Wikipedia
Optophone in detail

Optophone nigikoresho, gikoreshwa nabantu bafite ubumuga bwo kutabona, gisikana inyandiko kandi kigatanga ibihe bitandukanye byerekana amajwi kugirango bamenye inyuguti. Nibimwe mubikorwa byambere bizwi bya sonification . Dr. Edmund Fournier d'Albe wo muri kaminuza ya Birmingham yahimbye optophone mu 1913, [1] yakoresheje amafoto ya seleniyumu kugira ngo amenye icapiro ry'umukara kandi ayihindure umusaruro wumvikana ushobora gusobanurwa n'impumyi. Isosiyete ya Glasgow, Barr na Stroud, yagize uruhare mu kunoza imiterere n’imikoreshereze yicyo gikoresho. [2]

Uburyo bwo gutanga amajwi ya mashini yo gusoma ya FM-SLIT (hejuru), hamwe na Frequency-time umugambi wibisohoka (munsi).

Gusa ibice bike byubatswe kandi gusoma byabanje gutinda cyane; imyiyerekano mu imurikagurisha ryo mu 1918 yarimo Mary Jameson asoma ijambo rimwe kumunota. [3] Nyuma moderi ya Optophone yemereye umuvuduko wamagambo agera kuri 60 kumunota, nubwo amasomo amwe gusa ashobora kugera kuri iki gipimo. [4]

Reba kandi[hindura | hindura inkomoko]

Optacon

Ishakiro[hindura | hindura inkomoko]

  1. https://doi.org/10.1098%2Frspa.1914.0061
  2. d'Albe, E. E. Fournier (October 1920), "The Type-Reading Optophone" (PDF), Scientific American: 109–110, archived from the original (PDF) on 2012-04-26, retrieved 2011-12-01
  3. Jameson, M. (1966), "The Optophone: Its Beginning and Development" (PDF), Bulletin of Prosthetics Research: 25–28, archived from the original (PDF) on 2024-01-30, retrieved 2024-01-28
  4. Fish, R.M. (1976), "An audio display for the blind", IEEE Transactions on Biomedical Engineering, IEEE, 23 (2): 144–154, doi:10.1109/tbme.1976.324576, PMID 1248840