Ingoro ndangamurage y’Imibereho y’abanyarwanda (Rwanda)

Kubijyanye na Wikipedia
Ikigo ndangamurage cy'u Rwanda

Iyi ngoro ndangamurage y'imibereho y'abanyarwanda n'imwe mu ngoro ndangamurage umunani zigize Ikigo ndangamurage cy'u Rwanda.

Amateka[hindura | hindura inkomoko]

Amateka

Yubatswe ku nkunga ya guverinoma y'Igihugu cy'Ububiligi. Yafunguwe bwa mbere mu 1989 kandi ni isoko nziza yamakuru ku mateka y’Umuco y'Igihugu ndetse n'akarere. Aha hazwi kandi nk'ahantu hiciwe umwamikazi Rosalie Gicanda n'abandi benshi mu gihe cya Jenoside yakorewe Abatutsi mu 1994 mu Rwanda . [1]

Aho iherereye[hindura | hindura inkomoko]

Iyi ngoro ndangamurage iherereye ahari Icyicaro cy'Ikigo cy'Igihugu cy'Ingoro Ndangamurage z’u Rwanda i Huye, mu birometero 132 mu majyepfo y'umurwa mukuru wa Kigali-u Rwanda.

Imikorere[hindura | hindura inkomoko]

Inzu y'umwami

Nubwo bwose iyi nzu ndangamurage yubatswe mu mwaka w'1987, ubu iri mu nimwe mu mazu ndangamuco abitse bimwe mu byegeranyo byiza bya Afurika. Ibibuga byayo birindwi byerekana amateka, amoko, ubuhanzi nubucukuzi bwa kera biherekejwe nabafasha mu mashusho, biha abashyitsi ubushishozi bukomeye ku muco w’abanyarwanda[2].

Ibyo wareba[hindura | hindura inkomoko]

  1. Rwanda genocide: Nizeyimana convicted of killing Queen Gicanda, 19 June 2012, BBC, Retrieved 2 March 2016
  2. "Archive copy". Archived from the original on 2021-06-29. Retrieved 2021-06-29.{{cite web}}: CS1 maint: archived copy as title (link)
  1. https://web.archive.org/web/20210629093920/https://museum.gov.rw/index.php?id=68

Ibindi wareba[hindura | hindura inkomoko]